2009 / naOmak II, Bratislava, (SK)

Výstava s názvom naOmaK II je predstavením posledných dvoch rokov tvorby výtvarníka Michala Hanulu.V prostredí ÚĽUV bol doteraz známy najmä prostredníctvom práce s drôtom. Vystavené sú interiérové doplnky a úžitkové predmety/stolovacie prvky z dreva.
Názov NaOmak sám vypovedá o charaktere prezentovaných diel. To znamená, že nie sú určené len pre pohľad divákov, ale mali by osloviť aj ostatné zmysly. Navodzuje intímnu atmosféru, osobný vzťah umeleckého diela a jeho užívateľa. Neznižujúc hodnotu múzea, akú zohráva v rámci obchodu s umením, chcel by som vyzdvihnúť fakt, že Michalove diela nevyžadujú posvätenie touto inštitúciou.
Drevo je materiál, ktorý nepopierateľne ku Slovensku patrí. Venuje a venovalo sa mu množstvo dizajnérov, umelcov, či remeselníkov. K práci Michala Hanulu však ťažko nájsť porovnateľnú paralelu. Jeho tvorba je nesmierne kvalitná. Vychádza z odborného dizajnérskeho vzdelania, rovnako aj z osobnej skúsenosti s materiálom. Uprednostňuje možnosť dotknúť sa nástroja, vidieť výsledok rodiaci sa priamo pred očami. Uvedomuje si význam pochopenia materiálu. Neakceptuje znásilňovanie dreva. Tým sa mu darí šetriť čas potrebný na realizáciu zámeru. Ako sám vraví, treba chodiť po lese, zbierať, hľadať. Atmosféra hľadania vhodnej suroviny ústi do hľadania vhodného spôsobu jej spracovania. Dôležitý je výber techník, či už tradičných, alebo moderných, s tým, že ich následne tvorivo prehodnocuje. Za spomenutie určite stojí technika sústruženia mokrého dreva. Do procesu práce vstupuje náhoda, ktorá čiastočne môže byť riadená (ovplyvnená). Extrémne tenké steny objektov sa počas schnutia pokrútia, zboria, až nakoniec drevo nevyzerá ako sústružené.
Rovnako ako charakteristika jeho tvorivej aktivity by mohla byť na hranici medzi úžitkom , dizajnom a umením, aj na vzniknuté objekty sa možno pozerať z viacerých pohľadov. Môžu byť prakticky použité napríklad ako misy, po prevrátení ako klobúky, či dekoratívny objekt alebo ako jedinečný darček. Vítaná variabilita, kedy proces tvorby môže zavŕšiť samotný konzument, umožňuje vychutnať si pôvab experimentu. Archaické gesto remesla nezväzuje ruky, ale je prostriedkom priblíženia konkrétneho diela konkrétnemu užívateľovi. Tým ponúka určitú alternatívu konceptuálnym tendenciám.
Vo svojej práci sa Michal Hanula dotýka aj v súčasnosti preferovanej témy – využitia odpadu. V najnovšom cykle HALUZE pracuje s odpadom po ťažbe dreva a ponúka ho v zušľachtenej podobe s novými rozmanitými funkciami. Ide o reálnu prácu so skutočným odpadom, nájdeným, nie zámerne pre potreby diela vyprodukovaným. Kolekcia spĺňa, vďaka použitiu typizovaných priemyselných prvkov aj nároky na sériovú výrobu. Tá je pri danom zámere nevyhnutná, aby bola zabezpečená požiadavka na odbyt odpadového materiálu. Nejde už len o odhalenie krásy dreva, jeho kresby, ale o drevo ako také. Séria núti človeka myslieť, uvažovať o ňom, o jeho vzniku a samozrejme aj o riziku zániku.
Ako protipól návrhu pre sériovú výrobu spomeniem využitie anomálií materiálu (svory – zavalené drevo na odpílenom pníku, korenice – buľvy na koreni, vyvŕbené drevo). Vďaka ich použitiu je dielo jedinečné. V niektorých objektoch prevažuje remeslo nad dizajnom (klobúky), v iných zas naopak (vemienka, komíny).
Výstava ponúka niekoľko zaujímavých spôsobov práce s drevom a kovom a plastom ako doplňujúcimi materiálmi. Vieme, že drevo človeka vždy lákalo nielen po vizuálnej stránke. Má však schopnosť zaujať aj ostatné zmysly. Michal Hanula si je tohto faktu vedomý, preto zvolil pre svoju výstavu názov naOmaK.

Peter Šugár, foto Peter Simonik, www.uluv.sk